Stanislav Ignacy Witkiewicz (24. február 1885 – 18. september 1939)
Witkiewicz bol hľadajúca osobnosť. Bez problémov striedal a kombinoval prostriedky pre vyznenie svojej témy. A robil to ľahko a strhujúco – s konkrétnym tušením katastrofy (obával sa napr. prízrakov modernej techniky) maľoval, písal, bol dramatik, ale súčasťou jeho hier je aj množstvo poézie, v jeho obrazoch zase kus veľkého divadla. Jeho dielo je organicky prepojené, ale pri tom samostatné bez príslušnosti k akémukoľvek smeru, či avantgarde. Bol stúpencom formizmu (podstata umenia je čisto formálna a umelecké dielo nesmie mať súvis s reálnym životom), ale svojou tvorbou prežil krátky život tohto smeru a sám pre seba si vytvoril fantóma „Čistej formy“. Tú zvláštnu hádanku, ktorá mu bola zárukou úplnej umeleckej slobody i zatratenia. V jej duchu sa totiž umenie nevymaňovalo z kategórie zmyslu zo životných príčin (zahrať to, či ono), ale z čisto formálnych potrieb, ktoré však môžu byť spojené u súčasníkov so zmenami psychiky ako celku. Tým sa umelec vystavuje prečudesným vplyvom a vedie to k dvom veciam: 1. Nikto mu nerozumie a preto ho nikto nepozná. 2. Nikto mu nerozumie a preto ho každý pozná.
Pri tejto príležitosti bola hra po prvý raz preložená do slovenčiny!

Preklad: Silvia Karovičová
Kostýmy: Nataša Janíková a. h.
Scéna: Zuzana Hlavinová a. h.
Choreografia: Patrícia Števušková a. h.

Réžia: Jakub Nvota a. h.
Účinkujú: Alena Sušilová, Ivana Kováčová/Kristína Sihelská a. h., Matej Lacko a. h., Juraj Smutný, Mária Šamajová, Jozef Šamaj, Michal Ďuriš a. h./Miloslav Kráľ a. h., Marianna Mackurová, Ján Haruštiak, Kristína Bertičová a. h.

Premiéra: 8. 10. 2004