Groteskná dráma o úprimnom a krehkom človeku, ktorý nikdy nebol in.
Denníkové zápisky plné ideálov a viery v to dobré v nás.
Neúspech v láske závislej od spoločenského postavenia,
mašinéria byrokracie a pretvárky,
absurdistan úradníckych hodnôt,
ktoré dovedú človeka až k pomätenosti mysle, bezmocnosti a samote.
Príbeh neustále inšpirujúci svojou aktuálnosťou a človečinou.

NIKOLAJ VASILIEVIČ GOGOĽ (1809 – 1852) 
Ruský prozaik a dramatik ukrajinského pôvodu. Aj keď ho silne ovplyvnil jeho priateľ A. S. Puškin a revolučný romantizmus, je spolu s Dostojevským považovaný za predstaviteľa ruského kritického realizmu. Pochádzal zo šľachtickej rodiny a už jeho otec písal pre divadlo a režíroval ochotnícke predstavenia, v ktorých mladý Gogoľ hrával.
Vo svojich 20-tich rokoch sa presťahoval do Petrohradu. Spoznáva sa s významnými literárnymi osobnosťami, medzi inými aj s Puškinom, ktorý mu poradil písať príbehy z prostredia, ktoré pozná – z ukrajinskej dediny. Začal publikovať poviedky, ktoré neskôr vydal súborne v zbierke Večery na dedine neďaleko Dikaňky. Po krátkom pôsobení ako asistent na petrohradskej univerzite sa rozhodol naplno venovať písaniu. Nasledovali zbierka Mirhorod, romantická novela Taras Buľba, zbierka Arabesky a niekoľko próz.
Podľa vzoru svojho otca písal aj divadelné hry (Revízor, Ženba, Hráči). Začína sa jeho cestovateľské obdobie, žil v Nemecku, Francúzsku, Švajčiarsku a usadil sa v Talinsku, kde začal pracovať na svojom vrcholnom diele Mŕtve duše (námet mu opäť poskytol Puškin). V roku 1848 sa vracia do Ruska, kde v práci na románe pokračuje. Po jeho vydaní sa stretol s nesmierne pozitívnymi ohlasmi od kritiky, stáva sa uznávaným spisovateľom.
V roku 1847 však vydáva korešpondenciu s priateľmi, v ktorých sa objavila podpora patriarchálneho spôsobu života, nevoľníctva a mnohí jeho obdivovatelia sa od neho odvrátili. Snaží sa dokončiť druhý diel Mŕtvych duší. Namiesto toho – ovplyvnený fanatickým kňazom Kontantinovskym, ktorý ho presvedčil, že jeho diela sú hriešne a pod vplyvom silných depresií – väčšinu rukopisu niekoľko dní pred smrťou spálil. Umiera 4. marca 1852 v Moskve na totálne vyčerpanie.

Témy pre pedagógov a pedagogičky SŠ a VŠ:
Svetová literatúra – N. V. Gogoľ – významný predstaviteľ ruského realizmu
– nadčasové zobrazenie medziľudských vzťahov
– umelecké zobrazenie byrokratickej mašinérie a odsúdenia na základe spoločenského statusu
– téma moci a podriadenosti autorite
– téma samoty a odcudzenia hlavného hrdinu voči väčšinovej spoločnosti, snaha o zachovanie seba samého

Inscenácia je jedinečná svojou formou – obvykle sa inscenuje ako monodráma, v prípade banskobystrického spracovania pôjde o vizuálne, pohybovo, hudobne, režijne pôsobivú psiu operu s výnimočnými hereckými výkonmi 6 hosťujúcich i domácich hercov a herečiek.

Autor: N. V. Gogoľ

Preklad: Viera Marušiaková

Hudba: Róbert Mankovecký

Výprava: Pavol Andraško a. h.

Kostýmy, bábky: Eva Farkašová a. h.

Choreografia: Zuzana Ďuricová Hájková a. h.

Korepetície: Alžbeta Trgová a. h.

Texty piesní: Marián Pecko, Nikita Slovák

Dramaturgia: Monika Kováčová

Divadelný scenár a réžia: Marián Pecko

Hrajú: Viktor Sabo a. h., Ivana Kováčová, Marianna Mackurová, Eva Dočolomanská, Juraj Smutný, Anna Zemaníková

Foto: Dodo Šamaj

Zvuk: Richard Mažáry

Svetlo: Pavol Bukovina

Výprava realizovaná vďaka podpore Východočeského divadla Pardubice. Na jej úpravách sa podieľali ateliéry BDNR pod vedením Kataríny Mažáryovej. V predstavení je použitá skladba P. I. Čajkovského Svjatyj Bože v prevedení speváckeho zboru Cantica Collegium Musicum Martin a voľná citácia motívu Russian dance Toma Waitsa z albumu The Black Rider.

Premiéra: 24. 4. 2015 o 19.00 hod. v divadelnej sále

Prvá repríza: 29. 4. 2015 o 19.00 hod. v divadelnej sále

S finančnou podporou MK SR.