Vyštudovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor filmová a televízna dramaturgia a scenáristika (1985) a Filozofickú fakultu UK v Nitre, odbor estetika (2016). V roku 1985 nastúpila ako dramaturgička do Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici a v roku 1992 sa stala jeho riaditeľkou. V rokoch 1993 a 1999 absolvovala študijné pobyty v divadlách v Marseille a Paríži (Francúzsko) a v roku 2002 absolvovala študijný program ArtsLink Residencies v Centre for Puppetry Arts v Atlante (USA).
Charakteristika tvorby:
Divadelníčka Iveta Škripková začala profesionálnu divadelnú prax ako dramaturgička pre bábkové divadlo a neskôr sa etablovala aj v úlohe dramatičky. Jej umeleckú tvorbu možno reflektovať v dvoch líniách. Prvou je tvorba pre deti a mládež v úzkej tandemovej spolupráci s režisérom Mariánom Peckom, v rámci ktorej pripravila niekoľko pozoruhodných adaptácií rozprávok slovenskej i zahraničnej proveniencie, ako aj množstvo autorských dramatických textov pre detského i dospelého diváka. Druhá, angažovanejšia línia tvorby, sa nesie v úsilí o progres vo vnímaní feminizmu či rodových a genderových stereotypov v slovenskom divadelnom i spoločenskom kontexte, ktoré dlhé desaťročia predstavovalo na Slovensku (v bábkovom divadle obzvlášť) určité tabu. V roku 2007 založila pod hlavičkou Bábkového divadla na Rázcestí Štúdio T.W.I.G.A., ktoré sa, ako jediné svojho druhu, stalo platformou pre vznik projektov venujúcich sa najmä ženskej skúsenosti z genderového aspektu, no aj iným príbuzným témam. Pri tvorbe v Štúdiu T.W.I.G.A. často kombinuje viacero metód – autorské divadlo, postupy dokumentárneho a postdramatického divadla či cross-dressing, cross-voicing, cross-acting a gender studies (inscenácie Diagnóza: slovo; Ilona, žena Hviezdoslavova; Variácie lásky; Reality snov a i.).
Záujem o spomenuté tabuizované témy sa zrkadlí aj v dramatickej a režijnej tvorbe pre deti. Exemplárnymi inscenáciami z hľadiska prienikov aktuálnych spoločenských genderových tém do divadla pre deti sú Anička Ružička a Tonko Modrinka alebo Ako sa z Aničky stala faganička a z Tonka babec a (Ne)poslušné macíky, v ktorých dramatička a režisérka v jednej osobe veľmi citlivo pracuje s metaforou, pomocou ktorej otvára napríklad tému sexuálnej rozdielnosti medzi pohlaviami. Režisérka pri inscenovaní dokáže zručne narábať so slovnými hrami, ustrážiť pointy jednotlivých obrazov a vytvárať atraktívne pôsobiace mizanscény v scénografii založenej zväčša na mobilite kulís. S rekvizitou pracuje citlivo a premyslene, stavia na jej viacúčelovom scénickom využití. Jej javiskové metafory sú dostatočne čitateľné, podporené intenzívnou a precíznou prácou s hercom. Na základe kvalít a ojedinelosti v spracovávaní podobných tém v domácom kontexte, je Škripková nazývaná symbolicky „matkou“ feministického divadla na Slovensku. Jej inscenácie sú platformou feministických výziev pre dialóg o rodovej problematike.
Ako dramaturgička, scenáristka a režisérka sa venuje dramatickej a literárnej tvorbe pre deti aj dospelých najmä v domácom Bábkovom divadle na Rázcestí, kde zrealizovala množstvo adaptácií a pôvodných hier (mnohé v spolupráci s manželom, režisérom Mariánom Peckom). Iniciuje rôzne interaktívne projekty so školami a školskými zariadeniami a do divadla uviedla projekt Batolárium, ktorý ponúka interaktívne predstavenia pre batoľatá a ich rodičov. Od roku 2002 sa v tvorbe zameriava na problematiku ženskej skúsenosti z hľadiska rodu/genderu, čo smerovalo k vzniku viacerých projektov, textov a inscenácií a v roku 2007 k založeniu divadelného Štúdia T.W.I.G.A. (Theater Women Improvisation Gender Action). V roku 2011 sa zapojila do európskeho projektu kreatívneho písania Platforma 11+ venovaného rozvoju tvorivosti tínedžerov. Momentálne pôsobí ako riaditeľka Bábkového divadla na Rázcestí, je riaditeľkou prestížneho Medzinárodného divadelného festivalu Bábkarská Bystrica a podieľa sa na vzniku a realizácii viacerých pozoruhodných divadelných a edukačných projektov. Ako riaditeľka divadla, v spolupráci s Mariánom Peckom, sa podieľala na všetkých kľúčových premenách, vrátane premenovania divadla (z Krajského bábkového divadla na Bábkové Divadlo na Rázcestí) a formovania Programových východísk v 90. rokoch. Ako aj pri presadzovaní niekoľkonásobných zmien festivalu Bábkarská Bystrica (od r. 1994 po súčasnosť). V spolupráci s rôznymi tímami pripravila desiatky divadelných projektov a rôznorodých paradivadelných aktivít, ktorých snahou bolo a je, vytvoriť z divadla angažovaný verejný priestor na stretávanie sa a komunikáciu rôznorodých vrstiev publika…
Niekoľkokrát sa stala finalistkou slovenských i zahraničných dramatických súťaží(Dráma, Cena Alfréda Radoka, Zlatá divadelná žaba). Víťazné hry boli uverejnené v slovenských zborníkoch a časopisoch alebo inscenované na domácich javiskách. Hru Fetišistky inscenovali v roku 2008 v Slovenskom národnom divadle v réžii Sone Ferancovej. V roku 2013 vydala v spolupráci s Divadelným ústavom v Bratislave divadelno-edukačnú publikáciu Divadelná hra-be-ce-da o tvorivom dramatickom písaní s deťmi a v spolupráci s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre publikáciu Kontexty autorského bábkového divadla (mužské a ženské hľadanie v banskobystrickom divadle). V roku 2022 vyšla pod hlavičkou Divadelného ústavu kniha Ivety Škripkovej pod názvom Feministické divadlo a jeho slovenská cesta. Kniha predstavuje periódu vzniku feministickej teatrológie a feministických divadiel v anglofónnej oblasti v 70. rokoch 20. storočia, venuje sa situácii na Slovensku a analyzuje činnosť štúdia T. W. I. G. A. Za toto dielo získala v roku 2023 Prémiu Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru.
Zdroj: http://www.theatre.sk/projekty/sucasni-reziseri-slovenska/iveta-skripkova
Súpis réžií a ocenení I. Škripkovej, výber z dramatickej tvorby